A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

1990

Publikované 12.11.2017 v 22:09 v kategórii Život, prečítané: 48x

     Vyrastal som v 90 tých rokov min. storočia. Určíte nebudem objektívny ak budem popisovať tuto dobu očami 15 ročného chlapca. Taktiež nebudem objektívny ak budem popisovať dobu keď som si 3x denne dokázal urobiť niečo „krásne“, a stačilo mi pri tom trocha fantázie. Teraz vyprášim pampelišku raz za 2 týždne a potrebujem na to hodinu porna. Prvú, polonahú ženu som videl v 13-ctich na fotkách z poslednej spartakiády z 29. júna 1985 na Strahovskom štadióne. Musím priznať som sa bol zhrozený. Dvihla ruky a tam bolo to.... V tejto dobe som neholilo nič viac ako tvár. Stretnúť v mojej dobe vyholenú ženu, to by som si myslel, že je chorá. Pamätám si ako sa chodilo ku kaderníčke. Trvalá, áno tak sa tomu hovorilo. ( som si to musel vygugliť ). Keď som u nás v obchode stretol štyri cigánky, ktoré si nechali urobiť trvalú, vyzeralo to, že prišli Boney M . Ale to bolo v móde vyskúšali to všetky ženy ČSR, Habera, Nagy,... bola to skvelá doba, ak sa teraz nad tým zamyslím. Nemuseli sa ľudia rozchádzať kvôli sms-kám. Jedine, že by si v písacom stroji zabudol zaseknutý papier. Úžasná doba, žiadne mobily. Ja keď som mame chcel zavolať, akú známku som dostal v škole, tak to som musel isť 2 km k najbližšej telefónnej búdke. Ak mi to mama nedvihla tak som šiel ďalšie 2 km domov, 4 km, len kvôli tomu, že bola možno na obede. Letel som prvý krát v 23 rokoch. Nepamätám si nikoho s blízkeho okolia, kto za socializmu niekam lietal. My ľudia robíme veci, ktoré by sme nemali, ako napríklad lietanie. Tiež som nevidel, že by kačky jazdili motokros. Čo ma samozrejme prekvapilo, že ľudia tlieskajú ... preboha, prečo to robia? Lebo vedia, že sa to nemuselo podariť. Netlieskate šoférovi autobusu, že vás odvezie zo stanice na KVPčko. Prišla fakt zvláštna doba....