A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Ako vyhnať lenivosť zo škôl

Publikované 20.11.2017 v 19:27 v kategórii Život, prečítané: 39x

      Od prvých dní môjho života som sa čosi učil. Chodiť, rozprávať, jesť príborom, neskôr aj čítať a písať. Veci nepopierateľne nutné pre život. Neskôr som poznával dejiny ľudstva, zázračný svet prírody a fyzikálne zákony, ktoré sú mi doteraz tajomstvami. Prišla stredná škola a toľko spomínaný všeobecný rozhľad zrazu nabral rozmery menšieho vesmíru. Každou hodinou sa naokolo menili profesori, študenti a krátkych 10 minút prestávky nestačilo na ukončenie zaujímavej diskusie aj doučenie sa biológie na písomku. Čas zrazu bežal tak rýchlo, že som si mohol overiť Einsteinové teórie v praxi. Teraz vidím na školách výhovorky tzv. dospelých ľudí, ale s dospelosťou nemá vôbec nič spoločného. "Nechce sa mi, učiť sa budem neskôr, toto potrebovať určite nebudem, si lenivý “.– význam týchto slov každý z nás dobre pozná, a preto nám nepripadajú ničím výnimočne. Ale hĺbka ich pravého zmyslu je tak ďalekosiahla, že nás občas núti k širšiemu zamysleniu a predkladá nám niektoré zaujímavé otázky. Čo sa skutočne myslí slovným spojením „ si lenivý“. Dôležité je si uvedomiť ako sa v rôznych dobách menili a vyvíjali podmienky pre školstvo. Mali by sme si uvedomiť obmedzenú dostupnosť vzdelania vo vzdialených krajinách nie len dnes, ale prevažne v minulosti. Koľko dôležitých informácii a vedomosti z odplávalo zapäť prúdom času do zabudnutia minulosti a zostalo pochované pod nánosom prachu lenivosti? Prečo určité obdobia v našom živote bála vzdelania? Ako najlepšie získať potrebné znalosti a je vôbec možné dosiahnuť absolútneho dokonalého vzdelania ? Skúsme aspoň čiastočne popremýšľať a zostaviť odpovedi na niektoré z týchto otázok. Čo je vlastne lenivosť, je opakom činorodosti. Lenivosť je nečinnosť v pracovnej alebo inej oblasti. Lenivý človek nevyužíva potenciál svojich schopností, nie je ochotný konať, alebo sa starať. Čo je vlastne vzdelanie? Pod týmto slovom sa skrýva súhrn znalostí a vedomostí, ktoré získavame po celý život; z pohľadu sociálnych vied pri každé že troch ľudských činností, ako hra, učení a práca, ale hlavne pri učení. Položme si otázku, k čomu vzdelanie slúži a prečo je tak dôležité? Ukazuje cestu z nevedomosti a slúži ľudstvu ako veľmi potrebný kompas, ktorý určuje ďalší smer našich krokov, ako naznačuje latinské slovo pre vzdelanie: educare. Pochádza z koreňov slov znamenajúcich „vedenie vpred“. Hlavným a podstatným slovom je motivácia. Motivácia je pravé tá vlastnosť učiteľa, ktorá bráni výhovorkám a k lenivosti pri vzdelávaní a motivuje mladých ľudí v škole k snahe a samostatnosti. Názov „výchovno-vzdelávací proces“ je krutým výsmechom realite – keby aspoň tá výchova nebola na prvom mieste slova. Ak by sa vykonal prieskum , určite by ukázal, že deti sa učia len „vďaka“ hrozbám, a ak nemusia neučia sa vôbec. Škola by mala viesť k samostatnosti, aby jej absolventi boli tými, ktorí budú spoločnosť ťahať vpred a na to potrebujú okrem sebavedomia . Náš systém skôr žiakov deptá ako povzbudzuj. Neučí samostatne riešiť nové problémy, čo má za následok, že mladá populácia vychádzajúca z nášho vzdelávacieho systému nebude mať žiadne naučené spôsobí

riešenia problémov. Ak nám títo ľudia odídu študovať na západ, už sa sem často ani nevrátia. Veď aj načo. Ak by si však zo školy odniesli spomínaný pocit národnej hrdosti (reprezentovanej nielen hokejom), tak by sa sem radi vracali a so zadosťučinením by sa dívali na prácu, ktorou pomohli svojej vlasti.

     Zlatým pravidlom dosahovania cieľov je: „Čím silnejšia je motivácia, tým ľahšie ide učenie a tým pozitívnejší je aj ich výsledok.“ K silným motiváciám sa prirodzeným a nenúteným spôsobom priradí „záujem o učenie“. Preto v boji proti lenivosti sa zamerajme strategicky najmä na vypestovanie si správnej a hlavne silnej motivácie. V boji proti lenivosti popracovať na svojich prioritách, do ktorých nevyhnutne treba zaradiť povinnosti. Tak sa otvorí priestor pre okúsenie zodpovednosti za ne. Je to zaiste prepojené s motiváciou a celkovým temperamentom človeka, ako i s jeho kvocientom emocionálnej inteligencie v praktickom živote uplatnenej hodnotovej orientácie a je prejavom aj zrelosti charakteru jednotlivca.