A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Asi som už starý...

Publikované 14.07.2015 v 09:19 v kategórii Život, prečítané: 156x


     Išiel som pred nedávnom vlakom Z Družstevnej do Košíc. A tak som si sadol na voľne sedadla a vedľa si sadli dvaja osemročný chlapci, ktorý a na tablete hrali hru. Po chvíľke sa im hra vypla a ten chlapec to o komentoval vetou „ zasa musíme čakať kým sa to naloaduje.“


     No ja si fakt nemyslím, že by som bol nejak starý, ale nevydržal som to, postavil som sa a hovorím mu „ chlapče mne, keď bolo osem tak počítačové hry začínali.“ A o tom čo je to pol dňa čakať kým sa to naloaduje viem svoje. Ty, keď si ešte nebol na svete, tak ja som mal doma pristroj, ktorý keď o meter skrátiš z každej strany tak pripomína playstation a do toho som dával magnetofónovú kazetu na ktorej bola ta hra. No a keď som mal veľké šťastie tak som pol dňa počúval „humnuuhm cjuumnhuum.“ A potom sa mi na modrom pozadí obrazovky objavil panáčik zostavený z pár pixelov, tomu sa hovorilo Super Mario a ten preskakoval iných pixelových panáčikov. No samozrejme pokiaľ som dohovoril, tak už hrali tie svoje hry a to sa ma ešte mladý spýtal či nechcem pustiť sadnúť.


     Ja, keď som mal 8 tak spolužiačka mala otca, ktorý pracoval v Nemeckú. Tak Vám asi nemusím hovoriť čo mali doma ...Video.... A keď ste mali video nemali ste kazety. Tie čo boli to bola tisíca kopia z tisícej kópii. Zabudnite na dabing , alebo titulky. Väčšinou to bol simultánny preklad jedným človekom. Bol ta človek, ktorý si kúpil Slovensko - Anglický slovník, tak si na dvere dal nadpis „ profesionálny prekladateľ.“ Kľudne sa Vám mohlo stať, že ste si pustili poriadne akčný film napríklad so Stallonom a na konci filmu, keď chytil toho zločinca, ( ktorý bol väčšinou černoch ) tak si ho chcel ešte vychutnať vytiahol pištoľ a povedal „How Do You Do.“ A preklad bol „ako si to robíš.“


     Alebo vezmime si hudbu. Teraz stačí mp3-jka 1x1 cm. Ale keď mi bolo 8 tak som na ušiach nosil molitanové slúchadla, ktoré viedli do pristroja menšieho tabletu, ktorému sa hovorilo Walkman. Mal som ho za pasom a samozrejme tričko dnu, aby bol dobre vidieť. Walkman nabíjali 4 tužkové baterky. Myslím, že mate predstavu aké kvalitne v tu dobu boli. Neviem k čomu by som to teraz prirovnal hmm „k čerstvej zelenine v Tescu.“ Od 4 pesničky bol všetko „sladák“ to ste potom počúvali Can't stop, beeeeetteeeer moooove yooour boooody, dooon't waaaanna beeee laaaazy. Inač pesnička od MC Erik a Barbara U Can't Stop. A to ako sa šetrili baterky to teraz už nezažijete ceruzky a na nich sa točili tie kazety.


Tak si fakt nemysli, že som starý je mi 32, ale keď sa zamyslím nad svojim detstvom tak to bola sranda.