A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Bratova prvá jazda vlakom

Publikované 07.02.2015 v 21:55 v kategórii Život, prečítané: 121x

     Od tej doby čo som bol priamym svedkom ako rušňovodič vlaku č. 930 pri jazde zistil, že mu nefungujú brzdy ak keď im dohovára a odbehol dozadu, aby sa poradil s kolegom ako ďalej. A potom Nás následné prišiel informovať do depa, kde sme medzi tým pristáli, že už ďalej nepokračujeme a aby sme si vystúpili a nezdržiavali dopravu, lebo otáča... jazdím vlakom čo najmenej.


     Minulý týždeň k nám zavítal brat z mesta na návštevu. Všetkých nás to potešilo zvlášť, keď vytiahol z auta tri tašky mäsa.

Moje nadšenie opadlo, keď poobede prejavil záujem povoziť sa na vlaku.


„Pôjdeme radšej pešo“ povedal som dôrazné.

„Ja by som chcel isť vlakom, nikdy som na ňom nešiel“ povedal brat

„O nič si neprišiel“ odpovedal som mu „ na splašenom koňovi si už išiel ?“

„To som išiel“ odpovedal.

„Vidíš to máš to isté, akurát sa tak netlačíš“.

„Brat sa chce povoziť na vlaku, tak sa s nim povozíš“ povedala mama.


     Nezostávalo mi nič len sa podvoliť osudu. Ešte raz som sa ho snažil presvedčiť, aby sme do vlaku nenastupovali. Navrhoval som mu, že ho aj ponesiem. Ale trval na svojom. „Budeš mať čo si chcel“ pomyslel som si a ťahal som brata na stanicu. Tam už stal značný počet ľudí, takže sme miestami padali z nástupištia. Z rozprávania ľudí som pochopil, že žiaden vlak už dávno nešiel.

„Zlodeji“ kričal pán, ktorý sa zrejme ponáhľal. Ale jeho hlas zatienil prichádzajúci vlak. Rušňovodič pol hodinu tlačil páku, nakoniec vstal a otvoril nám dvere ručne. Ľudia sa začali hrnúť do vnútra a to tak silno, že zadnými dverami zasa vystupovali von.

„Tomu hovorím kolobeh života, toho sa mal dožiť Darwin" povedal vedľa stojací pán.

Pán tesne u dverí žiadal polovičný cestovný lístok.

"Ako polovičný" spýtal sa sprievodca "veď Vám je najmenej 40cať".

"To áno 40cať" ale nohu a ruku mám priškripnuté vonku. Na tie slova rušňovodič otvoril dvere a tyčou vystrčil pána von kričajúc, že takých, ktorý narušujú plynulosť dopravy tu nestrpí. Konečne sme sa pohli. Brat bol trocha vydesený a pošepkal mi, že chce von.

„Máš čo si chcel“ odpovedal som.

Sprievodca nás informoval, že vypadla kladka a zároveň nám predal nove lístky , lebo sme prerušili jazdu. Potom na nás stará pani ukázala prstom a pišťala „ hajzli starého človeka nepustia sadnúť“. Upozornil som ju, že celú cestu stojím na jednej nohe.

„Stoji stoji, ale ak by si sedel aj tak ma nepustíš“ kričala.

„ Mali by sme sa striedať“ zakričal malý dedko a pozrel na ľudí, ktorý sedeli. Samozrejme striedať a stojaci sa vrhli na sediacich. Začala bitka.

„Chcem vystúpiť“ zakričala mlada slečna. „ Stanica je zrušená“ povedal sprievodca „ stojíme až na konečnej“.

Konečne sme boli na konečnej. Ľudia vypadali z vozňa. Šedovlasý dedko si kľakol a ďakoval bohu, že cestu prežil.