A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

C'est la vie

Publikované 29.05.2017 v 01:22 v kategórii Život, prečítané: 100x

    


     Som aký som, samozrejme originál. Milujem svoju rodinu, krstniatko a tých pár priateľov ktorých mám. Mám rád chvíle, ktoré trávime všetci spolu. Patrím k ľudom, ktorí sú zástancami skôr aktívnej dovolenky, než obyčajného a nudného prehadzovania sa na ležadle.No ale k podstate dnešného blogu. Samozrejme sedím v práci a jedným uchom počúvam hudbu a druhým ľudí, ktorí nemôžu spať. Posledných pár dni som strávil na cestách. Áno zablúdil som asi v každom veľkom meste. Niekedy som mal pocit , že som počul svoju GPS-ku ako sa ma pýta „ Roman to kde sme .“ Bolo to strašne. A ku každej z dedín pred vstupom namontovali radar. Nechápem načo, veď ja viem vždy, koľko idem. A pokiaľ si mysleli, že spomalím, to ťažko. Veď hádam ma nebude prenasledovať nejaká búdka na tyči.Ale musím skonštatovať, že tým lietaním po svete si len kompenzujem to prázdno v mojej „ časti domu.“ Áno som vo veku, že by som už mal mať aj potomka. Uvažoval som už aj nad adopciou. Nejaká 18 ročná Japonka by nebola zlá. .... Inač keby Vás zaujímalo prečo som sám, noooo nechala ma, asi chcela aby som jej kúpil diamantový prsteň, pretože diamanty sú večne... ale to aj igelitka.

     Teraz si vo svojom okolí všímam akú vládu majú ženy a ako vedia manipulovať s chlapom. Napríklad môj brat nemá v domácnosti žiadne slovo, ale že nie slovo ... ani písmeno. Ženy sú strašne. Včera som prišiel do obchodu niečo si kúpiť. Akurát tam mali také malé zmrzliny v krabičkách. A pokladnička mi pri pokladni hovorí, „ mladý pán, keď prídete domov nezabudnite tu zmrzlinu dať rýchlo do mrazničky inak sa vám roztopí. “ No Roman budeš sa musieť obliekať inteligentnejšie...

Musím končiť ľudia sú neodbytní, „ nechápem čo nespia.“