A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Deň je krátky

Publikované 06.07.2016 v 13:44 v kategórii Život, prečítané: 113x

     Svieži dážď, sprevádzajúci chladné ráno, striedajúci sa so slnkom a letným vánkom. Spev a piskot vtákov, čo prebudili tvoj spánok. Svitanie ožiari svetlom tvoju krásnu tvár. „Už teraz viem, že deň s Tebou mi bude málo“. Usmeješ sa. Vraj som blázon. Viem, ale chcem byť stále pri Tebe, aby som Ťa mohol pobozkať keď sa ráno zobúdzaš, keď si šťastná i keď si smutná. Si ta s ktorou snívam, ta, s ktorou bdiem. Ta, s ktorou dýcham, ta, s ktorou žijem ta, s ktorou vstávam, ta, s ktorou viem, že každé mihnutie oka má svoj zmysel. Mám to, čo sa nedá kúpiť. Potrebujem to roztrúbiť do sveta, že toto je to, prečo mám v pláne žiť. Mám to, čo iný hľadajú celý život, mám ju a ona je pilier môjho života, mám svojho srdca druhú polovičku. Princeznú, ktorej som našiel jej stratenú črievičku. Prešiel som skoro celý svet, aby som ťa našiel. Šiel som cestou necestnou, pomedzi prekážky mnohokrát som spadol tvrdo na zem a do prachu. A teraz moje oči žiaria šťastím, je to tak vždy, keď Ťa vidím. Vždy ma pobozkáš tak sladko a ja cítim, že si moje všetko. Slnko zašlo, vyšiel mesiac a hviezdy. Viem, že keď prídeš a pozrieš na ne a pevne schytíš moje dlane.


(fikcia)