A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Dni hromu

Publikované 28.02.2016 v 12:50 v kategórii Politika, prečítané: 102x

"Chodiť voliť je to isté ako písať listy Ježiškovi."

     Voľby sú tou nádhernou chvíľou, keď z mauzólea vylezie nádej. Obdaruje svojou priazňou politikov a dá im pocit, že keď správne verejne sľúbia a ich sponzor im zaplatí guľáš a nejaký umelec,herec, spevák, (celebrita) zaspieva, či zareční, tak majú tú šancu, že aj bez akejkoľvek práce navyše im štát počas nasledujúcich štyroch rokov daruje zdaní občanov minimálne cca 90 000,-Euro. Vlastne sa na štyri roky stanú štátom. Blížia sa voľby a ja mám pocit, že sa nachádzame v podobnej situácii ako v roku 1998. Frustrácia nie je odpoveď.

Koho voliť resp. nevoliť.

Smer

Daňoví poplatníci si užijú. Smer si začína uvedomovať, že toto môže byť jeho posledná vláda. Môžeme očakávať najväčšiu rozkrádačku v dejinách. Prečo? Lebo už nebude čas. A prečo nie ... Postoj k utečeneckej kríze, masér Kostka, predražené CT-čká, kauza DPH (väčšia ako Gorila), netransparentné tendre, postoj k štrajku učiteľov a zdravotníkov, Váhostav, predražený obchvat Bratislavy, sociálne balíčky, kauza Gabčíkovo, Medical Group, Kompa, elektronické mýto, SPP, Jahnátkove Komjatice, Star EU, palivové karty... Toto Fico a Smer nevie? Viete, čo povedal o ekonomickej reforme autor ekonomických reforiem na Novom Zélande pán McTigue?: „Pre udržateľný ekonomický rast je lepšie, keď1000 miestnych firiem prijme po 1 zamestnancovi, ako použiť stimul na pritiahnutie 1 podniku, čo zamestná 1000 ľudí.“

SIEŤ

Séria vizuálov Radoslava Procházku zachádza v intenciách témy o patologickej poruche psychopata zrejme najďalej. Procházka, ktorý za sebou nemá žiadne mimoriadne a hmatateľné výsledky, žiadne morálne predpoklady, žiadne reálne skutky pomoci ľuďom v núdzi či na pracoviskách, sa vôbec neštíti sám seba pasovať do akejsi pseudomasarykovskej úlohy „otecka národa“.

OĽaNO

Celá kampaň Matoviča je postavená na udavačskej línii presne v intenciách myslenia, hodnôt a preferencií svojho lídra. Ten odhalil takú kauzu, ten usvedčil toho, tamten onoho, tá žalovala na tú a tamtá zas na inú. Iste, odhaľovať kauzy a delikty, vážne prešľapy, a dokonca trestnú činnosť je dôležitý a významný prvok dodržiavania pravidiel hry.

SKOK

Od človeka z reklamnej brandže by sa očakávalo oveľa viac ako len adolescentský trik na prvovoličov a mladých voličov v podobe vyškereného sprejera.

SME RODINA

Hneď prvý problém okrem bonvivánskej maškarády starnúceho plejboja je samotný rozpor v tvrdení „Môžete mi veriť, nie som politik“ či „nevolím politikov“, a tým aj hrubé zavádzanie. Na to, aby sa skupina ľudí mohla uchádzať o hlasy voličov v parlamentných voľbách musí, byť riadne zaregistrovanou politickou stranou na Ministerstve vnútra a spĺňať všetky zákonné podmienky o politických stranách a politických hnutiach. Ak je teda hneď v úvode zavádzanie a protirečenie, nemožno očakávať iný vývoj ani v nasledujúcom období.

SDKÚ

Joachim Roncin, tvorca sloganu Je Suis Charlie (Som Charlie) sa musí za hlavu chytať, aký neuveriteľný biznis sa roztočil okolo jeho myšlienky, ktorá mala byť pietnou úctou. Po útokoch na redakciu Charlie Hebdo sa tento slogan stal svetovou „značkou“ boja proti terorizmu. U nás ju v kampani využila strana SDKÚ. Na mnohých bilbordoch sa nám prezentujú neznáme hlavy ako dôkaz, že strana prechádza obrodou a stojí za ňou mnoho ľudí, ktorí údajne prinesú zmenu. Všetci tvrdia: „Ja som SDKÚ. Ja som zmena.“

Voliť strany ako Priama demokracia, Odvaha - veľká národná a proruská koalícia, KSS, Vzdor... je ako voliť časy minulé, resp. časy diktatúry Sovietskeho zväzu. Jediná nájde môže byť vláda pravice. Tá je však vo veľmi zložitej situácii, pretože sa nevie dohodnúť ani na tom, kto s tým Smerom pôjde alebo nie.

Tieto voľby možno nič nezmenia, ale ukáže sa charakter nás všetkých. Zlomový moment príde možno v roku 2020. Dovtedy si to musíme vytrpieť.