A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Jednoducho HAPPY

Publikované 17.05.2016 v 14:31 v kategórii Život, prečítané: 127x


     Stojí ma to veľa práce vymyslieť názov, ktorý bude zaujímavý a pritom to bude chcieť čítať aj viac, než desať ľudí. Aj keď som už oficiálne dospelý ( mám „iba“ 32 rokov), hlavu stále tak trošku v oblakoch a kopec snov a túžob… Zbožňujem knihy, dni keď svieti slniečko, dobrú hudbu, našich dvoch psov, motorky, bezcieľne jazdy autom. Pokoj, pohoda, kľud, myšlienky usporiadané. Nič, nič nemusím robiť ani riešiť. Keď môžem zahodiť do pomyselného koša stres a zhon. Aspoň nachvíľočku. Všetko v „porádečku“. Možno si poviete, že je to trápne., že je to nuda. Ale mne to takto vyhovuje. Tento rok obzvlášť, lebo som nadmieru unavený a oddych mi vždy dobre padne. Aj cvičenie vynechávam (ako už veľakrát ). Treba mi načerpať sily na veľké činy, rozhodnutia a veci, ktoré chcem a ktoré plánujem. Ale o tom potom :). Už som aj ja prepadlo relaxačným a antistresovým omaľovánkam pre dospelých. Ak zvažujete, či si kúpiť, nekúpiť, vyskúšať, nevyskúšať choďte do toho, stojí to za to. Svet okolo mňa sa dosť zmenil. Len tak „kecáme“ vo všetkej slušnosti a počestnosti, či sa navážame bezdôvodne do cudzích ľudí, kritizujeme, ponižujeme, vysmievame sa. Lajkujeme, emotikonujeme, blogujeme, pridávame fotky na sociálne siete, delíme sa o to čo sme raňajkovali, večerali, čo sme robili, nerobili, kde sme boli, neboli, čo budeme, nebudeme, čo chceme, nechceme, chválime sa deťmi, výletmi, úspechmi. Potrebujeme to. Ukázať svetu akí naozaj sme. Áno. Tento článok píšem pre seba. Dodávam si odvahu. Aby som to zase, keď ma chytí kríza nevzdal. Lebo určite nie som jediná osoba, ktorá by aj chcela niečo vo svojom živote zmeniť, ale nedarí sa jej. Alebo sa jej aj istú dobu darí a potom skĺzne do starých koľají.