A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Každé nove ráno ...

Publikované 12.04.2018 v 21:56 v kategórii Život, prečítané: 33x

Mám slabosť pre hudbu 80. a 90. rokov. A taktiež mám slabosť pre skoré rána, keď sa všetko začína od začiatku a predo mnou leží celý deň, s ktorým môžem naložiť, ako chcem. V podstate v hĺbke duše cítim aj vďačnosť za to, že som, že mám rodinu, zdraví, toľko vecí, za ktoré sa asi aj patrí poďakovať... Praise with elation, praise every morning.

    

     Hovorí sa, že keď sa od istého veku ráno zobudíte a nič vás nebolí – tak to ste mŕtvy. Na svete sú milióny ľudí, ktorí sa majú oveľa horšie ako ja. Trápia ich problémy, s ktorými sa tie moje nedajú ani porovnať. Zdá sa, že človek je neskutočne rozmaznaný: čím sa má lepšie, tým je nervóznejší a čoraz banálnejšie maličkosti ho rozčuľujú. Po otvorení tohto blogu by mal spievať Walda Matuška. ( samozrejme neplatím tak veľa, aby to bolo možné ). Niektorí ľudia poznajú obdobný text piesne - so stručnejším názvom " DÍKY " Díky za každé nové ráno, díky za každý nový den, díky za to - čo už je za mnou ako tažký sen. Hana a Petr Ulrychovi-Díky za každé nové ráno. Poslednú dobu sa moja činnosť na blogu rovnala bodu absolútnej nuly. Je to asi už mesiac, čo som tu uverejnil môj poslední blog. Poslední tri mesiace boli pre mňa ako sen. Dostal som sa do kolotoča udalostí, a všetko šlo tak rýchlo za sebou, že som nemal čas sa ani nadýchnuť, a už vôbec premýšľať. Každopádne ma to všetko zas posunulo o krok ďalej a pochopil som, že ak už bojujem proti čomukoľvek, vždy by som mal každé ráno ďakovať za svoj život a za to, čo mi prináša. Sú dni, kedy je naozaj veľmi ťažké byť vďačný. Nebudem klamať, že mám aj chvíle, keď sa pýtam, prečo vlastne ešte blogujem a či to má zmysel. Život je proste plný zvratov, ktoré môžu byť nemusia byť krásne a na tieto sa musím tešiť. Kto vie, čo ma čaká za rok, alebo za dva pripadne možno za desať. Každopádne má zmysel bojovať každý deň, aby som to zistil.