A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Kde končí nádej, začína peklo

Publikované 11.09.2014 v 11:34 v kategórii Život, prečítané: 261x

     Prvýkrát som zobudil lapajúc po dychu, zaliaty studeným potom, zvierajúc rukami plachtu. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Uviazlo mi to vnútri hlavy, vryté do pamäti. Nevedel som sa toho zbaviť, nedokážem zabudnúť.


      Snažím sa s tebou hovoriť, aby si pochopil, že všetko, čo musíš urobiť je len zavrieť oči, vystrieť ruky a dotknúť sa ma.

Nikdy som ta nemal nenechať odísť. Viac ako slová je všetko, čo som kedy chcel, potom by si nemusela hovoriť, že ma miluješ, pretože potom by som to už vedel..


Hovorí sa, že chybami sa človek učí. A platí to aj o vzťahoch.Prežil som si toho strašné veľa… ale fakt dosť na svoj vek…


     Nie nič z (teda okrem toho, že ta už nemám vedľa seba) neľutujem nič čo som zažil, čo sa mi stalo, pretože všetko zle je na niečo dobre… určíte… každá zažitá vec ma posunula dopredu…vlastne tu,kde som dnes.


     Vrátiť sa späť a mať možnosť spraviť veci iným spôsobom. Ale...To sa už nevráti, nepríde to naspäť, nepoklepe ma to po pleci a nepovie , ok tak más ešte druhu šancu.


Nechcem nebo bez anjela....