A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Krajina snov

Publikované 14.02.2016 v 22:11 v kategórii Politika, prečítané: 149x


     Tak ja Vám dnes budem rozprávať rozprávku o vysnívanej krajine, kde všetci žijú šťastne.

Kde bolo tam bolo, žila v jednej malej krajine, kde si v srdci Európy, kedysi dávno ešte pred voľbami rodinka relatívne spokojných občanov. Ocko a mamka s troma spokojnými deťmi, Miškom, Riškom a Soňou. Ocko od rána do večera ťažko pracoval v neďalekej továrni, kde zamestnával ďalších spokojných ľudí. Ľudia mali ocka radi, pretože ich zamestnával, slušne im platil, a dokonca za nich odvádzal aj dane a sociálne poistenie. Ocko ostával v práci o niečo dlhšie ako jeho zamestnanci a často tam bol až do noci. Domov sa ocko vracal veľmi neskoro. Mamka ho vždy čakala. Jedného dňa sa pred továrňou objavil veľký billboard s nadpisom „Ľudia si zaslúžia istoty“. 


     Vedľa nápisu bola fotografia pána s červenou kravatou tak veľkou, že cez ňu nebolo vidieť aká je to sviňa. Ľudia stali pod plagátom, čítali a spoločne hovorili, áno áno chceme istoty, my obyčajný ľudia, veď tu 12 hodín makáme. Ocko plagát videl, ale nevenoval mi žiadnu pozornosť. O týždeň neskôr sa tam objavil nový billboard. Stále na ňom bola rovnaká sviňa, ale nadpis sa zmenil. Stalo tam „ chránime Slovensko“. 


    Ľudia zasa stáli pod plagátom a hovorili „ Áno áno chceme, aby nás niekto chránil, veď tu podstivo pracujeme“. Ocko plagát videl, len sa usmial a utekal do prace, kde naňho čakala „milá“ kontrola z finančného úradu. Ale nebojte sa milé deti, ocko mal všetko v najlepšom poriadku. A tak po 5 týždňovej buzeracii, 6 tich finančných úradníkov, zaplatil len drobnú symbolickú pokutu, len aby sa nepovedalo, ako povedal finančný úradník. Nepovedalo sa, ale osobne si myslím, že ockovi bude tých 18 000 eur v pokladni chýbať. Ocko radšej na to všetko nemyslel, lebo by sa bol s toho povracal. V pondelok šiel ocko opäť do prace, a pred továrňou stal nový billboard na ktorom stálo „Pripravený pre Slovensko“.



    Ocko si pomyslel, že je to klamstvo, ocom ho uistil aj pohľad na pána na plagáte a pokračoval do továrne. A ako týždne utekali, prišli voľby. A čo sa stalo milé deti, ten pán z plagátov vyhral a splnil všetko, čo sľúbil. ( No nesplnil nič), ale keď si ocko spočítal koľko bude platiť, musel uznať, že pán s plagátov neklamal a tak sa na všetko vysral. Prepustil ľudí, továrňu predal Vietnamcom a s mamkou a deťmi sa odsťahoval do zahraničia. 

Dobrú noc