A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Netrafím vodu ak by som vypadol z loďky. Ale mam svoj sviatok.

Publikované 08.04.2015 v 17:31 v kategórii Život, prečítané: 122x

Medzinárodný deň Rómov


     Pravdu povediac ani som o tomto „sviatku“ nemal vedomosť. Asi preto, lebo mi to príde zvláštne. Rasa ktorá nemá vlastne územie má svoj sviatok. Je to trápne ako schody vo výťahu. Ďalším takým dych vyrážajúcim zistením bolo pokračovanie titulného textu „.... možnosťou zdieľať porozumenie a poznanie“.  Aké ???


Čo o nich vieme :

     Zákonom z roku 1958 bol stanovený dátum, kedy museli Rómovia, (vtedy Cigáni) pod hrozbou trestu zostať na mieste, kde sa práve nachádzali. Násilím im boli odobraté kone a kolesá od vozov, čím boli donútení ukončiť kočovný spôsob života, ktorým žili po celé stáročia. Život, ktorý ich robil šťastnými a slobodnými.

Tu by som sa pozastavil a toho konkrétneho človeka, ktorý im odobral kone a kolesa postavil pred múr a zastrelil. Ako keby to nemohol urobiť mimo SR.


     A teraz je čas rozviť vetu „zdieľať porozumenie a poznanie“. O porozumení môžem polemizovať. Ale poznanie je už iná vec. U tejto rasy , ktorá si hovorí Rómovia. Lebo slovo Cigán je pre mnohých Cigánov/Rómov ponižujúce a nepriateľné, hoci pred niekoľkými rokmi ešte pojem Róm/rómsky neexistoval. V slovníku slovenského jazyka je totiž uvedený ustálený pojem Cigán - príslušník rómskeho etnika indického pôvodu hneď pred heslom cigáň, označujúcim klamára, prípadne luhára.


     Riziko vzniku poruchy antisociálneho správania je vyššie u tých jedincov, ktorých biologický alebo adoptívny rodič má antisociálnu poruchu správania a ktorých súrodenec ju má tiež. Vyšší výskyt poruche je medzi ľuďmi, ktorých biologický rodičia sú závislí od alkoholu, majú afektívne poruchy, trpia schizofreéniou, poruchou pozornosti, dispraxiou, dislexiou, dislogiou. Na vzniku poruchy správania sa podieľajú genetické vplyvy a vplyvy prostredia.


     Ale k veci. Vždy som obdivoval ľahkosť akou Cigán/Róm vedel kľučkovať medzi našimi zákonmi, ktorých autor nemyslel na podobné kočovne kmene, ktoré ostanú na našom uzemni. Lebo im ako som spomínal odobrali sme im kone a kolesa. V prírode existuje jav zvaný parazitizmus. Košatý strom vďaka svojim koreňom poctivo čerpá vodu a živiny z pôdy a zásobuje nimi celý vlastný kmeň a korunu. Keď však strom vytvorí podmienky pre život ďalšieho cudzieho organizmu, ktorý žije na ňom a z jeho práce, tak ten organizmus tie podmienky určite využije a to nie len k vlastnému prežitiu, ale aj k ďalšiemu rozmnožovaniu. Strom však dokáže živiť oboch iba do určitého únosného bodu. Keď sa cudzie organizmy premnožia natoľko, že strom už nedokáže svojou prácou živiť ani jedného, celý strom odumiera a s ním aj cudzopasník, ktorý si neuvedomil, že svojim nadmerným rozmnožením zabil svojho živiteľa a tým aj sám seba. Tento prírodný jav mi pripomína jav z našej spoločnosti.


Ale paraziti majú svoj sviatok.


https://www.youtube.com/watch?v=ZO-sOYcNfwM