A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Nikdy nebolo lepšie

Publikované 14.02.2018 v 20:51 v kategórii Život, prečítané: 45x

 
     Keby som si dnes mal dať indiánske meno, volal by som sa kráčajúci tieň.Bol som sám veľmi dlho. Príliš dlho na to, ako vyzerám, na to, aký som „super“. Bol som sám tak dlho, že som si o sebe začínal myslieť, že zas až tak dobre nevyzerám, vlastne aj sex mi prestal chýbať. ,,Mám takého kamaráta,” začínala veta každej z mojich kamošiek, ktoré sa vehementne snažili mi dokázať, že ešte okolo chodia ženy hodné mojej pozornosti, len sa zle dívam. Veríte na zoznámenie na sociálnej sieti? Ja veľmi nie, pretože som stretol desiatky ľudí z webu a väčšinou to skončilo nudou, alebo ešte horšie – vzťahom, z ktorého sa napokon stala len ďalšia nepríjemná spomienka medzi mojimi ostatnými hororovými spomienkami zatvorená v sklade „zlých snov“. Spomínam si na začiatok roka, keď som si ale povedal, že tomu skúsim dať šancu a v utorok... ( áno, v utorok pije síce málo kto, ale potrebujem zapracovať realitu do blogu ) ... takže.., v utorok večer, keď všetci normálni ľudia vysedávajú po baroch a objednávajú si poháre finlandie a redbullu, ktoré budú ráno ľutovať, som sedel na svojej malej terase, fajčil cigarety, ktoré chutia ako nepodarený čučoriedkový jogurt a písal so ženou, ktorú som poznal skoro štvrť storočia.
Spomínam si na našu prvú kávu, bolo zima a sychravé počasie s jemným mrholením, vo vnútri bola len zima. Na „rande“ sa nechodí len tak som dve hodiny predtým dal dokopy, oholil som sa, stratil som asi liter krvi, lebo som sa ponáhľal tak, že som našiel na tvary všetky žily . Cítil som, ako mi pulzuje krčná tepna a bol som vďačný za tu zimu, lebo som musel mať bundu. Spoločná téma bola všetky pocity, myšlienky, nápady, strachy a potreby. Bol som fascinovaný mierou jej úprimnosti už od začiatku. A bol som fascinovaný včera, dnes a budem aj zajtra.

„Touláme se ulicí, máme různé cíle, v tomhle shonu prožíváme nejkrásnější chvíle. Je to jedno, kudy půjdem, kde se zastavíme, hlavní je, že když jsme spolu, že se nenudíme“. (Michal David & Iveta Bartošová - To je naše věc (1986))

https://www.youtube.com/watch?v=8dReOar6zSw