A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Rodina

Publikované 08.09.2015 v 14:32 v kategórii Život, prečítané: 143x

    Našu krásnu spoločnosť môžeme rozdeliť na dve polovice. Na spokojných a nespokojných. Aj keď jedná polovica je väčšia. Naša rodinka patri medzi k tým nenápadným a „rozhádžeme“ sa len pri sviatkoch, ktoré uznáva náš štát. 
     V dobe ak nie sú sviatky, alebo inak slávne dni združujeme sa prevažne doma, navzájom sa zahrievame a mamka, ktorá chodí upratovať do kina, nám po večeroch rozpráva obsah všetkých filmov. Môžem povedať, že za celú dobu trvania nášho rodu sa nevyskytli rušivé momenty, lebo požiar a povodeň, ktorá súčasne našu rodinu postihla sa navzájom zlikvidovali, takže sme žili spokojne ďalej. Môj brat vynálezca, ktorý si cenil domácu pohodu natoľko, že ho úrady nevedeli dostáť do blázinca. A policajti naňho pravidelne organizovali lov so sieťami. Ak nebol brat pravé prenasledovaný venoval sa svojim vynálezom, ktoré chránili náš dom. 
     Ak niekto zvonil ... vybehala zo schránky postavička a zakričala „ choď preč nie sú doma“. Ak návšteva nebrala do úvahy dobré rady postavičky zo schránky, čakal ich ďalší vynález. Sugestívna zákruta k strašidlám. Týmto sme boli dokonale chránený. Myslím, že netrpíme nedostatkom peňazí. Bratové vynálezy a mamin plat z kina dávali celkom dobrú sumu. Preto ma dosť prekvapilo, že sa jedného dňa pred dverami objavila sociálna pracovníčka a nazvala nás hanbou dediny. Odpovedal som jej, že vidím aj horšie prípady a uprene som sa na ňu pozeral. No nič vyhrážky nepomohli a tak sme museli nastúpiť do školy a otec príživník sa musel hlásiť na úrade práce. Čomu otec samozrejme nerozumel nakoľko nepracuje. 
V našej obci sme spôsobili skutočný prevrat........