A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Sa z vás nezbláznim

Publikované 05.07.2016 v 16:46 v kategórii Život, prečítané: 119x

     Viem, dlho som tu nebol, ale žiaden strach!

P. S. Vopred sa ospravedlňujem za kvalitu príspevku. Neviem čo sa so mnou v poslednom čase deje, ale nejak sa mi ťažko píše. LTT som napísal tento a príde mi taký odfláknutý, takže sa ešte raz ospravedlňujem.

No ideme na to. Kde bolo tak bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala. Áno potreboval som tomu dať nejaký úvod. Aj keď sa takto začínajú rozprávky toto nebude jedna z nich aj keď - mohla byť. Nič už nie je také aké bolo predtým. Už dlho som nič nenapísal, vlastne som dlho neurobil nič. Absolútne nič. Nepáči sa mi nič z toho čo robím a vlastne naozaj nenávidím svoj život. Spím 4 hodiny denne, 14 hodín som v práci. Prestal som chodiť medzi ľudí, prestal som vnímať svet, prestal som komunikovať, prestal som sa zaujímať o čokoľvek a mohlo by to ešte pokračovať ďalej. Chcel som toho asi príliš veľa, pretože som nedostal nič. Vlastne nemôžem povedať, že to bolo úplne nič. Prebdené noci a s nervami na pokraji zúfalstva sa to nedá povedať, a nezabúdajme na znovu objavenú záľubu strácať nervy a rozbíjať telefóny o stenu. Celkom dobre si moje pľúca vypestovali obľubu v tom, že sa tvária, že neprijímajú vzduch, takže pravidelne som sa dusil v noci. Najhoršie, čo môžete urobiť, je nebiť sami k sebe úprimní, klamať si skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé.         Podceňovať situáciu a neustála si hovoriť, že ja to predsa zvládnem, pretože som už po sto päťdesiaty krát spadol na hubu. Človek nesmie urobiť tu chybu, takú akú som urobil ja – nechať to zájsť tak ďaleko, že až spadnete na tu hubu po sto päťdesiaty prvý krát a už nebudete mať silu vstať.

     Ak Vám tento "blog" nedával zmysel ani logiku a nenašli ste v ňom žiadnu pointu, tak to tak malo byť.