A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Sam so sebou

Publikované 17.09.2014 v 22:54 v kategórii Život, prečítané: 166x

 

  

Keď môžem dostať všetko z mojej hlavy a dať to na papier, znižuje to moju hladinu stresu.

Včera som sa zamýšľal nad tým, ako strašne som sa za posledné roky zmenil. Kedysi som mal vysoké ambície, chcel som byť niekto, bývať v nejakom supermodernom dome a žiť naplno. Jediné, čo mi ostalo, je to "žiť naplno", aj keď význam týchto dvoch slov sa pre mňa tiež zmenil.

 

Teraz stojím na balkóne a rozmýšľam kto som...

...Ja som všetci tí ľudia, ktorí prešli mojim životom a ktorí sa objavujú v mojich myšlienkach...ja som všetky tie slnká, dažde, búrky, všetky tie objatia, ktoré som kedy dal a dostal, všetky „mám ťa rad“ vyslovené aj mne venované...ja som všetky tie postavy z kníh, ktoré som prečítal,...ja som všetky tie slzy, ktoré sa kedy kotúľali po mojich lícach...po tvojich lícach, ...všetky tie chvíle beznádejí, keď ti ide srdce až puknúť od smútku...ja som všetky tie pohľady, slová...aj klamstvá...aj úprimnosti o štvrtej ráno s pohárom vodky v ruke a s cigaretou v druhej...ja som všetky tie túžby...splnené aj nesplnené, absurdné aj krásne, ja som všetci ty, ktorý možno definitívne odišli z môjho života...veď ľudia prichádzajú a odchádzajú... Ja som všetky tie slnká objavujúce sa spoza oblakov...To som ja, to všetko som ja a je toho ešte tak veľa...Aké je to príjemné, len tak si snívať, kresliť si v predstavách budúcnosť bez strachu, či taká bude alebo nie. Dokonca mi aj to slnko na oblohe akosi prestalo vadiť.

Nech si svieti. Ja si poobede pojdem zacvičím a potom možno niečo napíšem, lebo v poslednom čase si takéto nálady vybíjam na klávesnici počítača.

 

Hmm, tak nakoniec to bude možno celkom pekný deň. Napriek tomu, že to nebude trvať dlho.