A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Taktické cvičenie

Publikované 24.05.2014 v 16:33 v kategórii Život, prečítané: 123x

Taktické cvičenie



Bežný tok roku býva osviežený niektorými akciami, ktoré mužstvu prinášajú vzrušenie a zábavu.

V našej čate sa tešíme hlavne na hromadne previerky, ktoré sa konajú na jeseň. Medzinárodný deň žien v máji. Súťaž v atletike ( pod krycím názvom ) železný hasič. A hlavne na taktické cvičenie riadene osobne veliteľom stanice desiatnikom v zálohe Michalom Turzom. Tento muž na prvý pohľad apatický, ktorého nevyviedol z mieri ani kvetináč pod kopou snehu, ktorého si jeho auto nevšimlo. Či hodinové postavanie pri vchode bytovky v očakávaní sľúbeného odvozu do práce, ktoré neprišlo, sa týždeň pred cvičením menil na nepoznanie. K útvaru sa blížil rýchlym pružným krokom oblečeným v hasičskej uniforme vyradenej koncom roku 1914 a zamieril priamo k operačnému stredisku aby s úderom 7 hodiny pustil platňu s vojenskými pochodmi plnými optimizmu a vzápätí nám oznámil, že taktické cvičenie sa blíži a vyžadujem celých chlapov, lebo nepriateľ sa nepýtam na vek, ale na silu. Cez obedňajšiu prestávku zisťoval u veliteľov či sa mužstvo na cvičenie teší tak ako on.., a pri ubezpečení, že áno utekal do pivnice kresliť tajne mapy.

Na rozdiel od neho malí ostatný z cvičenia panický strach, zvlášť ty ktorý bolo minulého roku pri tejto akcii zranený, alebo očmudený dymovnicou k nepoznaniu. Deň cvičenia sa však neľútostné blížil. 12.3. samozrejme za dažďa, vetra a zimy sme sa všetci stretli o 7:00 na dvore našej základne. Cvičenie začalo až 8:15 lebo David Špilka pohrýzol kolegu zo zmeny do pŕs, kvôli šálke mlieka.

Našej zmene bola pridelená úloha strážiť zásobník vody na najvyššom kopci v kraji. Mužstvu to bolo celkom jedno, ale na našej „kolegyni“ Mariete Piklovej bolo jasne vidieť, že by radšej zamierila do údolia. Pomalí sme šliapali na vrchol kopca, bola to námaha to áno, ale mohli nás postihnúť aj horšie veci. Tretia zmena sa musela plaziť v koryte potoka a hľadať poškodenú loď, čo nebolo vôbec jednoduché lebo šlo o papierový model.

Na poludnie sme sa dostali na vrchol. Cestu spestrila naša kolegyňa Piklová, ktorá nemohla pokračovať ďalej tak si vymyslela, že cestou budeme cvičiť v nosení raneného. Nosiči sa pravidelne striedali, ale ranená bola stále len ona. Ďalšiu chvíľu sme ležali v tráve a ošetrovali opuchnuté nohy. Horšie to niesol kolega Dvornik, ktorý ako vždy nemal ponožky, nehovoriac o tom, že ho polovici opustila podrážka ľavej topánky. Na kopci sme sa bavili výborne. Slnko prerazilo hmlu a príjemne hrialo. Všetci sme boli radi ako dnešné cvičenie pribieha. Žiaľ chválili sme „deň pred večerom“. Turza dal pokyn na obsadenie zásobníka vody. Marieta Piklová neschopná velenia poverila Karla Matizka veľkého znalca husitstvá. Vďaka nemu sme odrazili prvý útok za pomoci útržkov kameňov a balvanov. Došlo nám strelivo, kričal Fikesz a márne rýpal nožíkom žulový masív. Zblblý Matizek nariadil stavať vozovú hradbu, zabúdajúc na to, že nie je z čoho. „Straty sú povolene“ kričal zdola cez megafón Gangster .

Náš koniec sa pomalí blížil. V tom sa od ohníka postavil doposiaľ kľukne sediaci Kovaľ. Vzal topánku a veľkou silou ju hodil dole. Našťastie pre nás stal v ceste Turza. S jeho pádom nikto nepočítal a vyvolal zdesenie v radoch spolubojovníkov. Ako bude vyzerať budúce cvičenie zatiaľ nevieme...