A Quiet Week in the HousePrvým veciam prvé miesto (To najdôležitejšie najprv)

Večer v práci

Publikované 17.02.2015 v 23:16 v kategórii Život, prečítané: 199x


 

     Asi mám depresiu. Sedím za počítačom, počúvam ako zvoní telefón a mne sa ho nechce dvihnúť

Určite celú noc nebudem spať.

     Mám dnes zlý deň a môj šéf ma nesleduje a ja si na internete pozerám inzeráty ojazdených áut, konkrétne BMW radu 7 a snívam.

Moja momentálna finančná situácia je strašná. Dlžím peniaze rodičom, dlžím peniaze bratovi (asi) a dlžím peniaze banke. Tak, ako sa na mojom účte každý mesiac objaví výplata, tak aj zmizne. Ale ja snívam.

     Zatiaľ čo moje auto potichučky hrdzavie na parkovisku, ja hľadám medzi inzerátmi zázrak a zisťujem, že to BMW si nebudem môcť kúpiť ešte niekoľko rokov. A keď si ho potom konečne kúpim, tak nebudem mať na poplatky, poistku a hlavne benzín. Takých som už poznal. Takže bude potichučky hrdzavieť na parkovisku. A ja potichučky umierať od hladu.

     Som na seba pyšný, vymyslel som to totiž úplne geniálne. Kúpim si motorku.Zaplatí ju ale môj brat, lebo gastráče odomňa v Honde nechceli. Celé to začne už na jar. Jednou z prerekvizít bude vodičský preukaz. Nebudem menovať autoškolu, lebo načo?

Ich prístup k zákazníkom je značne chorý , typu “prídete kedy chcete, ak bude voľná niektorá z motoriek, tak sa na nej vozte a keď budete mať pocit, že vám to už celkom ide, napíšte sa na skúšku”.

     Bohužiaľ minulé leto na mne zanechalo aj negatívne následky. Skúšal som sadnúť na bicykel a prejsť sa trocha po okolí..

S piatimi pauzami na zvracanie a jednou masážou srdca sa mi to podarilo. Zadýchal som sa aj pri jazde z kopca.

Dnes je moja kondička úplne úbohá. Keby ma niekto poslal pre smrť, tak je nesmrteľný. Ale aspoň už viem, prečo ma vždy tak strašne nebavilo jazdiť na bicykli. Lebo som mal motorku!

Bežne mávam svalovku od čakania na jedlo pri mikrovlnke a minule som si pri vstávaní zo záchoda natrhol hamstring. Aj by som začal chodiť pravidelne do posilky, ale našťastie na to nemám peniaze.

Minule som po v práci zašiel na nákup do Frešu . Chodím tam po každej zmene. Myslím si, že najlepšie sú tam pokladničky.

Vždy som myslel, že pokladníka nemôže robiť len tak hocikto. Buď si študent učňovky na brigáde, alebo dospelý človek, čo bol na ZŠ triedna celebrita (a tým jeho kariérny rast skončil).

Pred asi 2 mesiacmi nastúpil do Frešu nový pokladník. Od ostatných sa líšil svojim entuziazmom a  sršiacou dobrou náladou. “Dobrý deň Freš kartičku máme?Nie?A neprosíte si?Nech sa páči 20 centíkov naspäťĎakujem a príďte zas”

O dva týždne neskôr už bol skonvertovaný. Pod očami vačky, že by v nich mohol domov nosiť nákup, chrbát krivý , vlasy šedivé, pokožka bledá fľakatá, mozog odhalený. Už z neho dostanete len: “Hhhhh, bia kartú? Hhhhhh dovidejááá…”

Musím sa ale ešte k niečomu priznať. Zašiel som trocha na Pokec. Nebol som tam už dlho tak ako voľakedy, ale už som si stihol pozrieť pár profilov , potešiť modelku kreditom a zahlasovať v niekoho súťaži. Dôvod, prečo som sa tam vrátil, je jednoduchý – ľuďom jebe.

     Ďalším dôvodom je môj ksicht. Na ulici sa so mnou nebavia ani bezdomovci.

Sedím napríklad v električke. Vedľa mňa sa postaví osoba a ja v zlomku sekundy prebehnem kútikom oka hore-dolu a okamžite som schopný určiť nasledovné:

  • baba = šanca vrznúť si 50%
  • pekná postava = cvičí, stará sa o seba, je náročná na chlapov = šanca vrznúť si 10%
  • špinavé vlasy = štetka = šanca vrznúť si 30%
  • vyzývavé oblečenie = Zlatokopka, prišla do mesta uloviť boháča = šanca vrznúť si 60%, jej atraktivita pre mňa stúpa
  • lacný mobil = bude ľahké na ňu urobiť dojem peniazmi = šanca vrznúť si 75%
  • všimla si ma a usmiala sa na mňa = je do mňa zamilovaná = šanca vrznúť si 100%
  • vystúpila = nie sme si súdení = pamätám si, kde vystúpila, takže šanca vrznúť si stále aspoň 80%.

     Očividne som skazený, zdegenerovaný, zakomplexovaný a perverzný. Ale som v živote šťastný. Uvedomujem si čo všetko mám a aj napriek tomu, že moje ambície siahajú do nebies, som rád, že mám strechu nad hlavou, mám sa kde vyspať, mám sa čoho najesť a mám aj kompletnú fungujúcu rodinu a pár dobrých kamarátov.

     Tak by sa podľa mňa mali zachovať aj ostatní, čo trpia nejakou vadou. Buď s tým niečo robte, alebo držte hubu. Koniec koncov, nikto sa vám nevysmieva za to, že ste tuční, nízki. Smejú sa vám preto, lebo z toho robíte vedu a zo seba ufňukanú obeť. Svet nepotrebuje ufňukancov.

Lenže v dnešnom “slobodnom” demokratickom svete nie je možné ufňukancov naložiť do vagónov a poslať na Sibír fárať do uránových baní. Túto dieru v zákonoch usmrkanci zneužívajú na to, aby za pomoci politickej korektnosti oslabili pozíciu krásnych a inteligentných ľudí v potravinovom reťazci.

Robí sa to nasledovne:

  • už sa nehovorí retard, ale intelektuálne zaostalý
  • už sa nehovorí tučný, ale pri tele, korpulentný, bacuľka, priemerná postava
  • už sa nehovorí škaredý, ale esteticky nedokonalý
  • už sa nehovorí slepý, ale zrakovo ultimátne postihnutý

Pekný večer